Tatranský národný park (TANAP) bol vyhlásený 18.decembra 1949. Rozprestiera sa v severnej časti Slovenska na pohraničí s Poľskom. Na poľskej strane naň nadväzuje na približne päťkrát menšom území Tatranski park norodowy (TPN). TANAP zahrňuje vysokohorský krajinný celok Tatry a časti priľahlých znížením - z južnej strany časť Podtatranskej kotliny, zo severnej strany časť Podtatranskej brázdy. Na západe ho ohraničujú Chočské vrchy, na východe susedí so Spišskou Magurou. Ochranársky najhodnotnejšou časťou územia sú vyše 55 km dlhé a 17 km široké Tatry, ku ktorým patria tri geomofologicky rozdielne podcelky - Západné Tatry, Vysoké Tatry a Belianske Tatry. Spolu s priľahlými zníženinami sú ukážkou charakteristického stavebného štýlu a celkového krajinného rázu Karpát. Výraznou dominantou sú Vysoké Tatry - najvyššie pohorie Slovenska. Z biogeografického hľadiska sú Tatry ostrovom vzácne zachovaných horských a vysokohorských ekosystémov s unikátnymi druhmi rastlín a živočíchov. V Európe medzi Kaukazom a Alpami, ani smerom k severnému pólu už neexistuje vyššie pohorie, v dôsledku čoho Tatry predstavujú významnú križovatku migračných ciest vysokohorskej a arktickej bioty v severo-južnom a východo-západnom smere. Výmera TANAP-u je 74 111 hektárov, ochranné pásmo 36 574 hetárov.